Vinczeová sa presunula na Primu: Prečo nebude hovoriť po česky?

Čím vás oslovila ponuka Primy? Môže za to váš parťák Dano Dangl, ktorý pre túto českú televíziu pracuje? – To, že mi zavolal Dano, bol určite veľmi podporný moment, pretože Dano je človek, s ktorým spolupracujem už dlho a je to pre mňa istý pocit bezpečia z hľadiska človečiny a nejakého vnímania humoru. Spolupráca s ním je síce niekedy divočina, ale som na to zvyknutá a mám ho ako človeka a kolegu veľmi rada, takže to určite zavážilo.

Niektorí českí diváci na sociálnych sieťach riešia, prečo hovoríte po slovensky. Prekvapila vás táto reakcia? – Neprekvapila, bola to vlastne aj moja prvá reakcia, keď som dostala túto ponuku. V televízii mi však povedali, že majú na to urobené prieskumy, tak som im dôverovala, je to v podstate ich rozhodnutie a myslím si, že je to v poriadku.

Objavili sa aj názory, že v Česku majú dosť vlastných moderátoriek, a prečo šou moderuje práve Slovenka. Súhlasíte s tým? – Je to jeden úplne legitímny názor, ktorý má svoje opodstatnenie a aj ja som si položila túto otázku. Zároveň si myslím, že tá česko-slovenskosť do toho vnáša aj istý rozmer, ktorý tomu dodáva nejakú dynamiku a náboj. A spolu s tímom sa to snažíme uchopiť najlepšie, ako vieme.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorým prekáža slovenčina v českej televízii? – Odkázala by som, že im rozumiem, že ich to môže vyrušovať, ale na druhej strane sú tam českí hostia, takže ja tvorím len 20 % tej relácie a že akékoľvek lingvistické prepojenia v ich hlave im len pomáhajú v neuroplasticite mozgu (úsmev).

Zároveň ste sa od českých divákov dočkali aj pozitívnych reakcií. Potešilo vás to? – Potešilo, ale stále sme v priestore nejakého nastavovania, skúmania a určite nie v priestore istoty, takže pristupujeme k tomu s rešpektom.

Mávate niekedy trému? Možno teraz pred českým publikom? – Áno, lebo som mala pocit, že idem do úplného neznáma. Takže mala som trému pred živým publikom, aj pred hosťami, hoci som ich mnohých poznala. No myslím si, že to je logické a že to je v poriadku a vlastne do nejakej miery je to aj správne.

Ktoré české slovo zbožňujete a, naopak, ktoré vyslovene nemusíte? – Nemám takéto kategórie a keby som sa teraz zamýšľala, tak by som to asi veľmi nasilu hľadala, ale mám veľa českých slov, ktoré ma bavia.

Akého hosťa by ste si želali, ktorého sa vám doteraz nepodarilo „zlomiť“? – No, za mňa najhorší hosť je zlomený hosť. Niekto, kto musí byť lámaný, pre mňa automaticky znamená dvojnásobný stres, lebo ja chcem, aby ľudia do mojej relácie chceli prísť, aby sa tam mali dobre. Takže pre mňa je ideálny hosť ten, ktorý má čo povedať, ktorý je v nadhľade, ktorý má humor, ktorý sa vie hrať v rozhovore, ktorý má rád pingpong a nie siahodlhé litánie, ktoré všetkých unavia. Mám rada hosťa, ktorý sa vie naladiť na ostatných, ktorý je radostný a hravý. Ale, aby tam sedel niekto, kto akože vnútorne gúľa očami, že konečne ho tam dotlačili, tak takého nemám žiadneho. A nemám celkovo nikoho takého, koho by som si na rozhovor veľmi želala, pretože nikdy neviete ako, možno, že aj skvelá osobnosť zapadne do toho konceptu.

Za tie roky ste spovedali veľa ľudí. Stalo sa vám, že vás niekto niečím zaskočil alebo bol nepríjemný? – Nerobím projekty, do ktorých by ľudia išli s nejakým strachom, že budú konfrontovaní, alebo že sa musia nejako brániť. Myslím si, že vyslovene nepríjemný nebol nikto. Ešte keď som bola mladšia a robila som rozhovory vo Fun Rádiu, tak tam niekedy prišli osobnosti, ktoré mali opatrný postoj, ktorý sa môže prejaviť do takej manipulatívnej komunikácie. Čo znamená, že hodnotia otázky, alebo, že sa tvária zbytočne nenadšene. Ale po pár minútach si myslím, že som ich väčšinou roztopila a dostala na svoju stranu.

S reláciou „ADELA trochu inak“ ste od januára v online priestore. Ako sa vám darí? – Klopem na drevo, ale myslím si, že sa nám darí veľmi dobre. Máme veľmi dobré čísla predplatiteľov. Som za to vďačná, pretože neprinášame nejaké senzácie ani žiadne ego boostujúce témy spojené s drámami alebo kontroverziou, lebo to väčšinou ľudí baví v rámci plateného obsahu. Takže sme za to vďační a tešíme sa, že to zatiaľ funguje dobre. Samozrejme, treba to nejako udržať, sledovať, byť voči tomu pokorný a vnímať diváka, ale, samozrejme, do tej miery, aby sme ostali verní sebe.

Aké spovede vašich hostí u vás najviac zarezonovali? – Prednedávnom som napríklad robila rozhovor s Adrianou Kneissl o jej chudnutí aj o jej novej knihe. Neprekvapila ma, ale ma tak osviežila vo svojej priamočiarosti, až som sama zvedavá, ako to niektoré diváčky a diváci prijmú. V jej prejave bolo všetko také autentické a slobodné, že ma to veľmi osviežilo. A na Trochu inak mám najradšej to, že sa počas rozhovorov vždy veľa dozviem, to, do akých mentálnych vzťahov sa dostávam s hosťami, ako na to reagujú diváci a čo im to dáva. Vnímam to ako takú pozitívnu oázu dobrých zdrojov informácií, postojov a ľudskosti.

Hoci po rokoch na STVR Milujem Slovensko skončilo, po tejto šou chmatla JOJ-ka. Ste rada, že ste napokon kývli na spoluprácu? – Áno, dlho som váhala a mala pocit, že by to nebolo fér voči Danovi (Dangl, pozn. red.). Ale, samozrejme, aj čas prináša človeku iné myšlienky, a potom som si povedala, že ja mám tú reláciu rada a Sajfa bol vlastne jediná možnosť, ktorú som napokon vedela prijať, pretože sme kamaráti. A vnímam aj jeho zábavný rozmer a myslím si, že on ako kapitán v Milujem Slovensko je pre ňho ideálny priestor v televízii. Zároveň skvelo hrá hru a nasadol do toho vlaku úplne bez akéhokoľvek zaškrípania. Priniesol, samozrejme, svoju inú energiu, ale myslím si, že sme sa všetci veľmi dobre zladili.

Čím to podľa vás je, že majú diváci túto šou stále radi? – Je to výborne nastavený formát, diváci sa vždy niečo nové dozvedia, udržiava to v nich hravosť a normálnu súťaživosť, spontánne reakcie, vzťah k Slovensku a na konci je vždy hosť, ktorý prináša dôležitú tému. A zároveň do poslednej sekundy neviete, ako to dopadne, takže asi preto to stále funguje.

Už pár týždňov je u vás doma adoptívna dcérka. Bola to opäť láska na prvý pohľad ako pri synovi Maxovi? – Bol to impulz na prvý pohľad, vedeli sme, že do toho máme ísť. Pri druhom dieťati to pre mňa bola nová situácia, že lásku už mám nasmerovanú na jedno dieťa a zrazu ju mám smerovať aj na niekoho ďalšieho. Ale vedela som, že to príde a aj to prišlo. Takže dali sme tej láske priestor a je tam a je to krásne. Viem, že s príchodom nového dieťaťa podobné dilemy zažívajú aj biologickí rodičia, takže si myslím, že sme zažili takú viac-menej štandardnú situáciu.

Ako to všetko stíhate? Vie vás manžel Viktor zastúpiť, keď máte pracovné povinnosti? – Viktor ma nezastupuje, obaja sme rodičia. Nie je to o tom, že ja som rodič a on je zástupca. Viktor je stopercentný rodič. On zvláda podľa mňa niektoré veci dokonca lepšie než ja. Ja som v mnohých veciach viac opatrná alebo vystresovaná a on vie úplne všetko perfektne obslúžiť. A stíhame to v pohode, lebo tej práce zas toľko nie je. Sú to všetko nárazové veci, Milujem Slovensko je už dávno natočené, českú tolkšou natočíme za 7 dní, z toho ma v Prahe na otočku čaká už iba jeden natáčací deň. Jedenkrát za dva mesiace natáčam v divadle Trochu inak a rozhovory v podcastoch si viem nahrať podľa toho, ako sa nám dá, a to je niekedy hodinka, dve v čase, keď je Maxík v škôlke. A potom si ešte občas odskočím do Fun Rádia nahrať rozhovory so Sajfom. Takže všetko je úplne zvládnuteľné a som za toto nastavenie veľmi vďačná.

Je po veľkonočných sviatkoch – ako ste ich trávili? – S rodinou a bolo to pekné.

Asi je to teraz náročnejšie, ale ak máte chvíľu čas pre seba, čo vtedy robíte? – Idem cvičiť a potom upratujem, jem alebo spím.