Článek
Čo sa deje s generáciou Z a prečo sa mení pohľad na lásku a partnerstvo?
Podľa odborníčky na intimitu a zakladateľky projektu About Her Olívie Rosalie Guráňovej za týmto paradoxom stojí kombinácia vnútorných bariér, spoločenského tlaku a digitálnej stimulácie. „Paradox súčasnosti je, že sexualita je všade okolo nás – médiá, sociálne siete, online prostredie – no skutočná intimita sa často vytráca,“ hovorí. „Často sa stretávam s mladými ženami, ktoré nevedia vnímať vlastné telo alebo majú partnerov, ktorí o intímny život neprejavujú záujem. To vytvára pocit neistoty, ktorý prirodzene vedie k vyhýbaniu sa sexu.“
Hlavné bariéry pre gen Z
- rýchle tempo života a neustála vonkajšia stimulácia,
- skreslené predstavy o sexualite z internetu a pornografie,
- nedostatok prirodzeného vzoru intimity z detstva, kde bol dôraz viac na výkon a materiálne zabezpečenie než na blízkosť a dotyk.
,,Veľa mladých ľudí nikdy nevidelo prirodzenú intimitu ani vo vlastnej rodine. Vyrastali v prostredí, kde bol veľký dôraz na výkon, povinnosti, materiálne zabezpečenie a tlak na úspech, ale menej priestoru pre jemnosť, cit, blízkosť a otvorené prejavy lásky. Detstvo je dnes často veľmi rýchle a preplnené stimulmi, a tak duša odmalička nezažíva dostatok bezpečia, nehy, dotyku a emocionálnej blízkosti,’' vysvetľuje Guráňová.
Intimita sa podľa jej slov začína vzťahom k sebe samým. ,,Naučiť sa vnímať svoje telo, experimentovať s vlastným komfortom a objavovať, čo nám prináša príjemné pocity, je kľúčové,“ dopĺňa. Pomocou malých rituálov starostlivosti o telo či otvorenosti k pomôckam môžu mladí ľudia posilniť svoj zdravý vzťah k vlastnej sexualite.
Digitálne prostredie a stres menia spôsob intimity
Klinická psychologička Alica Farkašová dopĺňa, že digitálne stimuly a stres zo života a školy obmedzujú príležitosti na osobné stretnutia. „Sociálne siete, online hry či videá poskytujú rýchlu odmenu, ale nenahrádzajú hlbokú emocionálnu väzbu, ktorú prinášajú osobné partnerské vzťahy. Výskumy z oblasti neurovedy a vývinovej psychológie ukazujú, že pre skutočnú intimitu je potrebná aktivita komplexnejších neurálnych okruhov mozgu. Digitálne stimuly sú lákavé, rýchle a vždy dostupné, ale skutočné blízke vzťahy sa budujú len v reálnom svete,“ vysvetľuje.
„Mladí ľudia síce komunikujú a získavajú skúsenosti, no tréning jemných sociálnych zručností ako empatia či čítanie neverbálnych signálov je často obmedzený.“
Dôležitú úlohu podľa jej slov zohráva aj neskorší vstup do partnerského života. Mladí dospelí dlhšie študujú, neskôr sa osamostatňujú a stabilné vzťahy vznikajú vo vyššom veku než kedysi. Nadväzovanie intimity často sťažujú aj rastúca úzkosť, sociálna neistota a strach z odmietnutia.
Podľa Farkašovej k opatrnejšiemu prístupu k sexuálnym vzťahom vedú aj kultúrne zmeny, ako je dôraz na súhlas, rešpekt a bezpečie. „Nejde o nezáujem o blízkosť, ale o posun tempa a spôsobu nadväzovania intimity.“
Ako sa vrátiť k prirodzenej intimite? Olívia Rosalie Guráňová odporúča:
- Návrat k sebe samému – vnímať telo bez hanby, skúmať vlastné potreby a komfort.
- Malé rituály starostlivosti – vedomá intimita, dotyk, produkty podporujúce zdravý vzťah k sexualite.
- Otvorená komunikácia vo vzťahoch – budovať dôveru, učiť sa otvárať srdce, rozprávať o potrebách.
„Keď sa prestaneme báť vlastnej intimity a začneme jej dôverovať, blízkosť sa môže stať prirodzenou a zdravou súčasťou života aj v dnešnom rýchlom svete,“ uzatvára Olívia Rosalie Guráňová.