Práce z domova už mnohým nestačí: Mladí požadují nový benefit. Přijali byste ho i vy?

Zamestnávatelia dnes čoraz viac zisťujú, že vysoký plat už automaticky nestačí na to, aby si udržali kvalitných ľudí. Najmä mladšia generácia si pri výbere práce všíma aj firemnú kultúru, flexibilitu a benefity, ktoré zlepšujú kvalitu života. Prieskum spoločností Grafton Slovakia a Gi Group HR Services Slovakia s názvom Mozaika pracovného trhu 2026 poukázal na to, že pre generáciu Z (narodení medzi rokmi 1997 a 2012) sú viac než výška výplaty či kariérny rast dôležité sloboda, flexibilita a wellbeig (životná spokojnosť, šťastie či radosť).

Keďže až 88 % firiem hľadá nových zamestnancov a iba 13 % Slovákov si aktívne hľadá prácu, spoločnosti musia o nové prírastky bojovať všetkými dostupnými možnosťami. Pomaly, ale isto prichádzajú na to, že benefity, ktoré fungovali na mileniálov (1981 až 1996) či baby boomerov (1946 až 1964), už pre nastupujúcu generáciu nie sú príliš atraktívne.

Určitú formu benefitov podľa prieskumu poskytuje viac ako polovica firiem, najčastejšie do 20 eur mesačne. „Benefity, ktoré súvisia s voľným časom a majú peňažnú hodnotu, sú stále v popredí. Napríklad práca z domu nemá finančne vyčísliteľnú hodnotu, ale pre zamestnanca dáva priestor usporiadať si život a prácu,“ priblížila projektová manažérka pre služby ľudských zdrojov zo spoločnosti Grafton Jana Vávrová.

Prácu z domu podľa prieskumu využíva aspoň jeden deň v týždni 63 % zamestnancov, žiadny home office nemá 37 % pracovníkov. Pracovať výhradne v kancelárii si vie predstaviť 45 % tých, ktorí pracujú aj z domu. Túto možnosť poskytuje vyše 60 % firiem, zväčša jeden či dva dni v týždni.

O zrušení práce z domu uvažuje 18 % spoločností. „Máme nedávny príklad z Česka, keď jedna veľká firma pristúpila k zrušeniu home office benefitu a prišla tým o 10 percent zamestnancov,“ poznamenala Vávrová.

Klasický home office sa teda postupne stáva štandardom, a preto firmy prichádzajú s novými formami flexibility. Rastie popularita takzvaných cross-border benefitov, teda možnosti pracovať určitý čas zo zahraničia. Fenomén „beach office“, teda „pláž office“, umožňuje zamestnancom vybaviť si pracovné povinnosti napríklad z Thajska, Portugalska či Bali a zároveň spojiť prácu s cestovaním a oddychom.

„My u nás ponúkame 30 dní cross-border a je to veľmi, veľmi populárny benefit pri mladej generácii. Toto keď povieme pri rozhovoroch s mladými uchádzačmi, vytvára to u nich wau faktor,“ povedala Andrea Uhlíková, recruitment partner spoločnosti Henkel.

Okrem toho sú čoraz populárnejšie dni voľna navyše, podpora duševného zdravia, príspevky na terapiu, wellbeing programy či flexibilný pracovný čas. Firmy sa tak snažia reagovať na meniace sa priority ľudí, pre ktorých je dnes dôležitá nielen kariéra, ale aj rovnováha medzi prácou a osobným životom.

Z prieskumu medzi 866 zamestnancami a 120 zamestnávateľmi ďalej vyplynulo, že až 79 % firiem za posledný rok zvýšilo zamestnancom mzdy, 73 % plánuje ďalšie zvýšenie, pričom hlavným dôvodom je pravidelné zvyšovanie miezd v rámci firemnej politiky a pre rastúcu infláciu.

Napriek tomu vyšlo, že od výplaty do výplaty žije až 36 % zamestnancov. S mesačnou mzdou pritom vyjde s rezervou 54 % zamestnancov, bez rezervy 36 % a so mzdou nevyjde 10 % z nich. 44 % zamestnancov uviedlo, že v blízkom čase požiada o zvýšenie platu.

Pokiaľ ide o fluktuáciu, najčastejším dôvodom, prečo zamestnanci odchádzajú, je podľa 40 % respondentov nemožnosť kariérneho postupu a podľa 38 % chýbajúca vyššia mzda. Zvýšenie mzdy o 20 % by udržalo 26 % zamestnancov. „Štvrtina ľudí uviedla, že uvažuje o odchode preto, že si nie je istá tým, že firma má budúcnosť,“ podotkla Jana Vávrová.

Prekvapivý je pritom generačný pohľad. Pri mladších zamestnancoch sa totiž často predpokladá väčšia vôľa meniť prácu, no podľa prieskumu si práve oni hľadajú novú prácu najmenej často. Pri najmladšej generácii Z si ju intenzívne hľadá 11 % a možnosti zisťuje 26 % respondentov, pri generácii Y ide o veľmi podobné čísla – 11 % a 25 %. Pri generácii X, čo sú ľudia nad 45 rokov, si novú prácu intenzívne hľadá až 14 % a možnosti zvažuje 29 % respondentov.

„Aj toto je jeden z momentov, kde sa dáta rozchádzajú so zaužívanými stereotypmi. Ako vidno, mladí ľudia nemusia byť automaticky tí, ktorí chcú pri prvej príležitosti odísť. Často sú otvorení rozvoju a novým možnostiam, no ak nájdu v súčasnom zamestnaní dobré podmienky, necítia potrebu zmeny. Ľudia strednej a staršej generácie už majú viac skúseností a mohlo by sa zdať, že ďalšie už nepotrebujú. Zároveň však lepšie poznajú svoju hodnotu a citlivejšie vnímajú, keď sa ich kariéra neposúva alebo keď ich práca prestáva napĺňať,“ vysvetlila manažérka personálnej agentúry Jitka Kouba.