Odborníčka o Druckerovej reforme školstva: Prináša chaos

Najväčšia reforma školstva za posledné roky, s ktorou prišiel minister školstva Tomáš Drucker vyvoláva aj vášne. Bývalá rezortná štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová tvrdí, že nastavené zmeny až tak značný pokrok v školstve neprinesú. „Slovenské školstvo má za sebou 1,5 stratenej generácie,“ hovorí otvorene v diskusii Karty na stôl s tým, že problém vidí v kontinuite s predchádzajúcim vedením rezortu po roku 2020. „Zostali tí istí ľudia, duchovní otcovia tejto reformy.“

Jednou z výrazných zmien je aj nový systém výučby, ktorý učivo nestanovuje pre konkrétny ročník, ale pre tzv. cyklus. To podľa Nachtmannovej môže spôsobiť chaos napríklad pri sťahovaní sa žiakov medzi školami. „Dieťa sa musí adaptovať nielen na nový kolektív, ale aj na úplne nové učivo.“ Problém vyvolávajú aj samotné učebnice, ktoré sú dnes viazané na konkrétny ročník.

Druckerova reforma mení aj systém vzdelávania. Žiaci by mali menej memorovať a učiť sa na konkrétnych situáciách. „Memorovanie je veľmi dôležité. Bez základných poznatkov nemôžeme rozvíjať kritické myslenie,“ hovorí bývalá štátna tajomníčka v diskusii Plus JEDEN DEŇ. „Na základe čoho chceme rozvíjať kritické myslenie, keď nemáme poznatky? Tie získavame aj memorovaním.“ Detský mozog je podľa dlhoročnej vysokoškolskej pedagogičky mimoriadne plastický.

„Detský mozog nasáva vedomosti ako špongia. To, čo sa naučí v ranom veku, dokáže v živote neskôr efektívne využívať.“ Ako príklad uvádza matematiku, kde sa ukazuje praktický význam memorovania. „Ak dieťa nevie násobilku naspamäť, stráca čas. Namiesto okamžitej odpovede musí výsledok zložito dopočítavať.“ Oslabovanie pamäťového učenia je podľa Oľgy Nachtmannovej cesta, ktorá u žiaka povedie k plytšiemu porozumeniu učiva.

V diskusii sme otvorili aj tému zmeny písania na prvom stupni základných škôl. Ostrú diskusiu vyvoláva zavádzanie tzv. Comenius písma, ktoré je založené na tlačených písmenách a nie na tradičnom spojitom písme. Oľga Nachtmannová upozorňuje, že to môže mať na deti negatívne dôsledky, vrátane zásadnej otázky vývoja mozgu a motoriky.

„Spojité písmo je dôležité pre štruktúrovanie mozgu a rozvoj jemnej motoriky,“ uviedla s tým, že pri plynulom písaní sa zapájajú komplexnejšie pohybové aj mentálne procesy.

Deti pri písaní tlačeným písmom môžu mať podľa odborníčky na školstvo navyše aj čítaním textov. Spomenula experiment zo Švédska zo 70. a 80. rokov, kde sa podobný prístup testoval. „Ukázalo sa, že to bol veľký omyl a mnohí žiaci sa už nikdy nenaučili spojité písmo,“ tvrdí a rodičom radí. „Pýtajte sa, akým písmom sa bude učiť. Ak máte možnosť, vyberte školu, kde sa používa spojité písmo.“

Oľga Nachtmannová bola dlhoročnou tvárou Smeru, za ktorú pôsobila aj ako poslankyňa Národnej rady a štátna tajomníčka v rezorte školstva. „Od roku 1990 som bola sociálna demokratka,“ hovorí pre Plus JEDEN DEŇ. Zlom nastal v marci minulého roka, kedy Smer opustila aj kvôli nespokojnosti s vývojom v oblasti školstva. „Povedala som si, že je čas sa rozhodnúť. Buď teraz, alebo nikdy. Potrebovala som slobodu na svoje názory.“

Dnes je riadnou členkou z SNS, pričom svoje rozhodnutie posilniť národniarov považuje za pragmatické. „Chcem, aby sa témy dostali do verejnosti a mali reálny dopad. Bez politického zázemia to nejde. Mám ambíciu pomôcť, pretože školstvo je strategické odvetvie,“ uzavrela v diskusii Karty na stôl.