Nejnovější průzkum zamíchal kartami: Ustálo PS Šimečkovy kauzy a která strana výrazně ztratila?

Najnovší prieskum ukazuje, že Progresívne Slovensko síce zostáva najsilnejšou stranou, no zároveň naráža na hranicu, cez ktorú sa mu dlhodobo nedarí posunúť. Opozícia pritom nestráca voličov v prospech koalície, ale preskupuje ich medzi vlastnými stranami.

Ak by sa parlamentné voľby konali v prvej polovici mája 2026, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,8 percenta hlasov. Vyplýva to z aktuálneho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý zverejnila v stredu 13. mája. Zber dát prebiehal už po medializácii kauzy Projekt Fórum a intenzívnych útokoch na predsedu PS Michala Šimečku.

Druhé miesto by obsadil Smer-SD s podporou 17 percent voličov. Oproti aprílu si obe najsilnejšie strany pohoršili zhodne o 0,4 percentuálneho bodu. Tretia Republika by získala 11,8 percenta, pričom zaznamenala najväčší medzimesačný pokles – až o 1,7 bodu.

Do parlamentu by sa podľa modelu dostalo aj hnutie SLOVENSKO s podporou 8,2 percenta, SaS so ziskom 7,5 percenta, Hlas-SD so 7,1 percenta, Demokrati s 5,9 percenta a KDH s 5,5 percenta hlasov.

Tesne pod hranicou zvoliteľnosti skončili Maďarská aliancia so ziskom 3,9 percenta a Sme rodina s podporou 3,5 percenta. Deklarovaná volebná účasť dosiahla 60,9 percenta oprávnených voličov.

Najväčšia pozornosť sa pritom sústreďovala na otázku, či kauza Projekt Fórum a kritika Roberta Fica voči rodine Michala Šimečku výraznejšie neoslabia Progresívne Slovensko. Podľa analytika NMS Mikuláša Hanesa sa však nič dramatické nestalo. „Aktuálny volebný model ukazuje, že Progresívne Slovensko si napriek medializovaným kauzám spojeným s rodinou jeho predsedu Michala Šimečku od začiatku roka 2026 udržiava stabilnú podporu na úrovni pätiny voličov,“ uviedol politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.

Podľa neho je podstatné najmä to, že prípadný odliv voličov PS nesmeruje k vládnemu táboru. Voliči opozície iba menia preferencie v rámci opozičného spektra. Časť sympatizantov progresívcov podľa dát prechádza k SaS, Demokratom alebo iným menším opozičným stranám.

Hanes zároveň upozorňuje, že Michal Šimečka sa stal pre PS zároveň najväčšou výhodou aj limitom. Na jednej strane ide o najviditeľnejšiu tvár opozície, na druhej strane časť liberálneho elektorátu podľa neho neustále hľadá „ideálneho“ a morálne bezchybného lídra. „Výsledkom je paradox: tí istí voliči chcú podporiť silného víťaza schopného poraziť dominantného predstaviteľa vládnej moci, no zároveň od neho vyžadujú názorový a morálny profil, ktorý by v praxi postačoval malej, okrajovej strane bez ambície vládnuť,“ myslí si Hanes.

Analytik zároveň tvrdí, že kauza Projekt Fórum sa už s Progresívnym Slovenskom pravdepodobne ponesie až do parlamentných volieb v roku 2027. Aj preto podľa neho PS momentálne nenaráža na krízu dôvery, ale skôr na krízu rastu. „PS aktuálne naráža na hranice svojho momentálneho príbehu a bez nového impulzu – programového, aliančného alebo personálneho – zostane ‚uväznené‘ v pásme okolo 20 percent,“ upozornil.

Práve okolo Projektu Fórum sa v posledných týždňoch rozbehla ostrá politická prestrelka. Premiér Robert Fico a predstavitelia Smeru hovoria o údajnom systéme financovania napojeného na rodinu predsedu PS. Opozícia naopak tvrdí, že ide o koordinovanú diskreditačnú kampaň.

Podľa Hanesa však zatiaľ nevidno, že by táto téma menila základné rozloženie síl medzi koalíciou a opozíciou. Skôr ukazuje, aké krehké je rozloženie hlasov v opozičnom tábore.

Zaujímavý pohľad prinášajú aj údaje o volebnom potenciáli jednotlivých strán. Progresívne Slovensko má potenciál až 24,7 percenta, no aktuálne ho napĺňa len na 78 percent. Ďalších voličov by mohlo získať najmä od SaS a Demokratov. SaS aj Demokrati pritom podľa dát disponujú výrazne vyšším potenciálom, než ukazujú ich aktuálne preferencie. SaS má potenciál nad 14 percentami, no využíva len približne polovicu. Demokrati atakujú hranicu 12 percent, no ich podpora zostáva pod šiestimi percentami.

Naopak, Smer-SD využíva svoj potenciál najefektívnejšie. Napĺňa ho až na 82 percent a ďalších voličov dokáže získavať najmä od Republiky a Hlasu.

Ukazuje sa tak, že rozhodujúci boj o budúcu vládu sa nemusí odohrať iba medzi koalíciou a opozíciou, ale aj vo vnútri samotného opozičného spektra.