Článek
Odborníci upozorňujú, že káva síce dokáže povzbudiť, no nie je zázračným riešením vyčerpania. Ak telo dlhodobo bojuje s nedostatkom spánku, stresom alebo chýbajúcimi živinami, ani silné espresso nemusí zabrať tak, ako čakáte.
Káva ráno hneď po zobudení? Nemusí to byť ideálne
Podľa odborníka na kávu Oldřicha Holiša zo spoločnosti Coffee Veronia môže byť najčastejšou chybou práve to, že si ľudia dávajú kávu okamžite po prebudení.
„Kofeín stimuluje centrálny nervový systém, zvyšuje prietok krvi a prísun kyslíka do mozgu. Vstrebáva sa približne 30 až 45 minút po vypití a v tele pretrváva 4 až 6 hodín, pričom u niektorých skupín, napríklad u tehotných žien, môže jeho odbúravanie trvať aj výrazne dlhšie. Podporuje bdelosť, no najmä psychickú – fyzická únava zostáva,“ vysvetľuje odborník.
Ráno má telo prirodzene zvýšenú hladinu kortizolu, hormónu, ktorý nás pomáha prebudiť. Ak do toho príde kofeín príliš skoro, výsledok môže byť opačný.
„Ráno máme prirodzene zvýšenú aktivitu kortizolu, stresového hormónu, ktorý nás preberá. Ak do toho vstúpi kofeín, účinok môže byť opačný – namiesto energie sa objaví väčšia únava a ospalosť,“ hovorí odborník.
Presný čas, kedy môže káva fungovať lepšie
Podľa Holiša je ideálne dať si prvú kávu neskôr dopoludnia, keď prirodzený ranný kortizol začne klesať.
Najlepší čas na prvú šálku je podľa neho medzi 9.30 a 11.30 hodinou. Vtedy môže kofeín pôsobiť efektívnejšie a bez zbytočného zásahu do prirodzeného biorytmu.
Zároveň odporúča vyhnúť sa káve nalačno. Kávové oleje môžu podráždiť žalúdok a spôsobiť nepríjemné tráviace ťažkosti.
„Ak chceme začať deň bez zaťaženia trávenia, vhodnejší je mliečny kávový nápoj. Mlieko pomáha metabolizmu a zároveň zmierňuje účinok kávových olejov,“ dodáva.
Nie je káva ako káva
Rozdiel robí aj kvalita nápoja. Odborníci upozorňujú, že instantné nápoje s prídavnými látkami či káva z prepražených zŕn môžu organizmus viac zaťažovať.
Za lepšiu voľbu považujú čerstvo pomleté zrná pripravené ako espresso alebo filtrovanú kávu. Bežné espresso obsahuje približne 50 až 80 mg kofeínu. Bezpečný denný príjem pre zdravého človeka sa pohybuje medzi 200 až 400 mg kofeínu denne.
„Káva vplýva na každého z nás inak, nielen kvôli kofeínu, ale aj ďalším látkam, ktoré môžu byť problematické v kombinácii s niektorými ochoreniami. Preto je dôležité zvážiť denný počet káv podľa zdravotného stavu. Ak je však káva správne pripravená, ani kofeín nie je váš nepriateľ,“ konštatuje Oldřich Holiš.
Keď za únavou nie je len spánok
Ak vás únava trápi dlhodobo, problém nemusí súvisieť len s kofeínom. Na jar telo často reaguje na zmenu denného rytmu, viac svetla aj výkyvy počasia. Svoju rolu môže hrať aj nižšia hladina vitamínu D po zime, nedostatok železa, horčíka či vitamínov skupiny B.
Menej sa hovorí o jóde, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie štítnej žľazy. Tá výrazne ovplyvňuje metabolizmus aj hladinu energie.
„Nedostatok sa posudzuje podľa koncentrácie jódu v moči (UIC), pričom hodnoty pod 100 µg/l znamenajú nedostatočné zásobenie. Podľa WHO by sme ho denne mali prijať aspoň 150 mikrogramov,“ vraví garant jódového projektu IODEX, Dominik Kovalčík.
Pomôže aj kombinácia kávy a jódu?
Niektoré nové produkty spájajú kofeín s pridaným jódom. Myšlienka je jednoduchá: kofeín povzbudí okamžite, jód podporuje dlhodobejšie fungovanie metabolizmu cez štítnu žľazu.
„Kofeín je známy svojím stimulačným účinkom na centrálnu nervovú sústavu – prispieva k bdelosti, pozornosti a celkovej aktivite. Jód je zas dôležitý pre normálnu činnosť štítnej žľazy, ktorá ovplyvňuje energetický metabolizmus a psychickú rovnováhu,“ upozorňuje Oldřich Holiš.
Ak sa teda ráno cítite bez energie, možno netreba hneď siahať po ďalšom espresse. Niekedy stačí zmeniť čas, kvalitu kávy alebo sa pozrieť na to, čo telu skutočne chýba.