Článek
Existuje niekoľko overených a zdokumentovaných prípadov z posledných rokov, keď niekoho omylom vyhlásili za mŕtveho, transportovali do márnice alebo pochovali živého. Moderná medicína tieto omyly výrazne znížila, ale stále sa stávajú.
Ide najmä o chorých so špecifickými ochoreniami, pri katatonii, podchladení, otravách, epilepsii, ťažkých ochoreniach alebo u starších ľudí. Známy je napríklad vlaňajší prípad z českej Plzne, kde 88-ročnú žena našiel jej manžel nehybnú, privolaný koroner ju vyhlásil za mŕtvu, ale pri ukladaní do rakvy v pohrebnej službe otvorila oči, prejavila známky života a bola v poriadku. Podobné prípady, keď sa ženy prebrali v márnici, sa stali aj v Poľsku a vo Veľkej Británii. V Grécku zasa zaživa pochovali dve ženy liečiace sa na rakovinu - stav mali podľa dostupných odborných zdrojov spôsobiť lieky.
„Musím uznať, že sú situácie, kedy sa telo javí, že je mŕtve, ale hovoríme tomu neisté známky smrti. Naozaj sú situácie, ktoré môžu nastať za špecifických okolností. Neprítomnosť dýchania alebo činnosti srdca. Je to samozrejme nález na každom mŕtvom tele, ale to, že tento nález nájdeme na osobe, ktorá teda je v takomto stave, ešte neznamená, že je mŕtva,“ vysvetľuje súdny lekár Dalibor Hojsík.
Dodáva, že k neistým známkam smrti môžeme zaradiť aj chladnutie, respektíve chlad tela na dotyk, bledosť, stavy spojené s niektorými ochoreniami, stavy po utopení a podobne. Vzhľadom na systém a procesy, ktoré u nás nastavuje zákon, je však nepravdepodobné, že by sa procesy spojené s vyhlásením smrti a následné pochovanie tela mohli udiať v prípade ešte živého človeka.


