Velká změna pro rodiče: Minimální výživné má vzrůst trojnásobně! Čeká se už jen na jednu věc

Výživné sa má zvýšiť zo súčasných necelých 40 eur na približne 130 eur mesačne, pričom štát tým reaguje najmä na rastúce životné náklady aj dlhodobý problém neplatenia výživného, ktorý trápi tisíce samoživiteľských rodín. Opozícia však varuje, že hoci zmena môže pomôcť časti rodín, nemusí byť riešením pre všetkých a v praxi môže priniesť aj nové komplikácie.

Šéf rezortu práce Erik Tomáš (Hlas-SD) zdôraznil, že cieľom je nastaviť minimálne výživné na úroveň životného minima dieťaťa. „Preto sme sa rozhodli, že minimálnu výšku výživného nastavíme ako sto percent životného minima dieťaťa. Životné minimum dieťaťa je v súčasnosti približne 130 eur. Týmto zákonom ideme nastaviť minimálne výživné na túto hranicu,“ vysvetlil.

Ak návrh prejde parlamentom, zmena by mala začať platiť od 1. júla 2026. Rovnaké navýšenie sa dotkne aj náhradného výživného, ktoré štát vypláca v prípadoch, keď si rodič svoju povinnosť dlhodobo neplní - aj to by malo stúpnuť na približne 130 eur na dieťa.

„Takou radikálnou zmenou chceme podporiť jednorodičovské domácnosti. Pretože si uvedomujeme, že aj keď jedna strana neplatí výživné, bohužiaľ, ten druhý rodič je v tej nevýhodnejšej pozícii,“ uviedla poslankyňa NR SR Paula Puškárová (Hlas-SD).

Opozícia však upozorňuje, že jednotné zvýšenie nemusí byť spravodlivé pre všetkých. Kritici tvrdia, že navrhovaná suma môže byť neprimeraná pre rodičov so zdravotným znevýhodnením alebo nízkym príjmom. „Navrhujeme 50 percent výživného v prípade, že je rodič ťažko zdravotne postihnutý, invalidný, alebo má inú ním nezavinenú prekážku,“ uviedla poslankyňa Veronika Veslárová (PS).

Opozícia zároveň upozorňuje, že vyššia minimálna suma nemusí automaticky vyriešiť situáciu všetkých samoživiteľov. Poslankyňa Simona Petrík (PS) upozornila aj na možné riziká. „100 % výživné ale prináša aj riziko, že pribudne tých, ktorí sa z neho budú chcieť vykrútiť, hoci neplatenie výživného je trestné,“ povedala.

Návrh zákona podporený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR má podľa predkladateľov priniesť najmä väčšiu istotu pre jednorodičovské domácnosti. O jeho finálnej podobe bude rozhodovať parlament.

Zuzana Kusá, sociologička - Je jasné, že ide o minimálne výživné, pod ktoré rodič s vyživovacou povinnosťou nemôže ísť. Veľmi závisí od toho, či ten človek pracuje. Ak je na dávkach v hmotnej núdzi, nemá z čoho platiť výživné. Vtedy existuje inštitút náhradného výživného, ktoré štát vypláca, a následne, keď sa človek zamestná, by sa mu to malo zrážať a peniaze sa vracajú štátu. Riziko chudoby v jednorodičovských domácnostiach je vysoké, najmä ak matka vychováva viac detí a nemôže kvôli starostlivosti nastúpiť do práce. Tá suma nie je dostatočná v mnohých prípadoch, ale závisí to od situácie rodiny. Ak rodičia spolupracujú, tak minimálne výživné neznamená maximálnu povinnosť - každý zodpovedný rodič prispieva viac, ak môže.