Článek
Získal ďalšie ocenenie, no ostáva nohami pevne na zemi. Milan Ondrík si na Slnku v sieti prevzal cenu za film Otec, no namiesto veľkých slov hovoril najmä o vďačnosti. „Som za to vďačný. Vážim si tú pozornosť, ale aj všetkých ľudí, ktorí sa venujú kultúre v tejto náročnej dobe,“ povedal pokorne herec. „Som vďačný za to, že môžem robiť prácu, ktorá ma baví, a že mám možnosť na sebe stále pracovať,“ vyznával sa ďalej.
Za žiarou reflektorov a úspechom sa však skrýva úplne iný svet. Keď má Ondrík možnosť, vracia sa na miesto, kde vyrastal. „Bol som teraz na Orave, lebo tam máme stále domov. Rád sa tam vraciam, stretol som sa s mamou, s rodinou… tam sú moje korene,“ priznal pre Nový Čas. Práve tam dokáže vypnúť hlavu a na chvíľu zabudnúť na náročné roly, ktoré ho často stoja obrovské množstvo energie.
Hoci patrí medzi špičku slovenského herectva, doma sa na úspechy pozerajú inak. „Otec to už vníma zhora… a mama je, myslím si, pyšná. Ale nedávame tomu nejaký veľký priestor,“ povedal úprimne. Pre neho je dôležitejšie niečo úplne iné. „Mojím najväčším snom je mať zdravú rodinu,“ dodal bez zaváhania.
Ondrík je známy tým, že ide do postáv naplno. Či už ide o film Otec, Černák alebo Bojovník, zakaždým zo seba vydá maximum. „Niekedy cítim, že už mám naozaj namále - fyzicky aj psychicky,“ priznal otvorene pre nás. Aj preto sa stáva, že si prácu nosí domov. „Pre Zuzku to nie je jednoduché. Ani ja nie som jednoduchá povaha. Doma nie som ten veselý Milanko,“ povedal bez prikrášlenia.
Napriek tomu sa snaží byť s deťmi čo najviac. „Keď idem na bicykel alebo na tréning, beriem ich so sebou, aby som bol s nimi čo najviac,“ prezradil. Veľkú oporu má najmä v manželke .„Ľudia si myslia, že stále žijeme úspechmi, ale ona to má ťažšie,“ priznal s rešpektom.
