Článek
Podľa dostupných informácií absolvoval zákrok, pri ktorom mu spriechodnili upchatú cievu. Po zákroku je stabilizovaný, komunikuje a čoskoro by sa mal vrátiť domov. Otázniky však visia nad tým, čo všetko stálo za jeho náhlym kolapsom.
Generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku hospitalizovali pre podozrenie na infarkt. Počas zákroku musel podľa Denníka N podstúpiť takzvané prefukovanie cievy. K jeho stavu sa vyjadrila komunikačná špecialistka Penta Hospitals Jana Fedáková: „Je po ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí.“
Reakcie od politikov
Ako prvý o jeho zdravotnom stave prehovoril minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Ja som pánovi generálnemu prokurátorovi včera napísal SMS, že mu želám skoré uzdravenie. Dostal som späť odpoveď, že je v poriadku a dáva sa dokopy,“ uviedol na tlačovej konferencii.
Zároveň dodal: „Aj touto cestou želám generálnemu prokurátorovi skoré zotavenie, aby bol čo najskôr späť vo funkcii, a najmä, aby mu zdravie slúžilo. To je absolútne zásadné. Všetko ostatné je irelevantné.“
Zároveň sa vyjadril, že prípadné zmeny na poste generálneho prokurátora sú podľa neho skôr politickou témou do diskusie v koalícii, no neočakáva ich pred koncom Žilinkovho funkčného obdobia v roku 2027.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) zase uviedol, že strana Smer neplánuje meniť generálneho prokurátora pred voľbami. „Nie, nehrozí to. Jednoznačne budeme dodržiavať zákon. Verím, že sa pán generálny prokurátor skoro uzdraví a dovládne svoje funkčné obdobie,“ povedal v parlamente.
Tlak a vyčerpanie
Posledné mesiace pritom rozhodne neboli pokojné. Generálny prokurátor čelil enormnému tlaku - politickému aj spoločenskému. Vzťahy s vládou sa vyostrili najmä pri reforme trestných kódexov, ku ktorej mal viacero výhrad. Zároveň po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry naňho padla výrazná časť agendy aj personálnych zmien.
Žilinka sa stal aj častým aktérom sporov na Ústavnom súde, kam podával podnety proti zákonom, ktoré podľa neho zasahovali do nezávislosti prokuratúry. K tomu sa pridáva dlhodobý mediálny tlak. Na rozdiel od politikov nemá silné komunikačné zázemie a mnohé rozhodnutia musel obhajovať prakticky sám. Kritika, podozrenia aj verejné útoky vytvárali dlhodobé napätie.
Posledné vyjadrenia pred kolapsom
Ešte koncom apríla bol Maroš Žilinka aktívny na sociálnych sieťach. Vyjadroval sa napríklad k prípadu Juraja Cintulu a rozhodnutiu súdu v súvislosti s útokom na premiéra Roberta Fica. Vyzýval na upokojenie spoločenskej situácie.
Čo znamená „prefukovanie cievy“ ?
prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc., FICS, kardiochirurg a vysokoškolský pedagóg:
- Keď som si vypočul tú správu, vôbec ma to neprekvapilo, vzhľadom na povahu jeho zamestnania. Je to veľmi stresujúca funkcia. Stres je jedným z vážnych rizikových faktorov. To „prefukovanie“ je laický výraz. Kedysi sa to riešilo bypassom, teda otvorením hrudníka, ale dnes sa vo veľkej väčšine prípadov postupuje inak. Najprv sa robí vyšetrenie, pri ktorom sa podáva kontrastná látka do srdcových ciev. Samotné „prefukovanie“ znamená, že sa cez katéter – čo je tenká hadička – dostanú až k miestu zúženia. Na konci katétra je balónik, ktorý sa na tom mieste nafúkne. Tým sa zúžené miesto roztlačí a obnoví sa prietok krvi. Takže nejde o žiadne „fúkanie“ v pravom zmysle slova, ale o nafúknutie balónika v cieve. Dnes vedia takto vyriešiť približne 80 až 90 % prípadov. Niekedy sa robí jeden zákrok, niekedy viac – podľa toho, koľko ciev je postihnutých. Najprv sa rieši tá najdôležitejšia cieva, ktorá spôsobuje hlavné ťažkosti, a potom prípadne ďalšie. Zákrok sa robí bez otvorenia hrudníka, väčšinou cez tepnu na zápästí. Pacient je pri vedomí. Ak by sa zákrok nepodaril, sú dve možnosti. Buď sú cievy v takom zlom stave, že ich nie je možné spriechodniť katétrom, a vtedy sa odporúča chirurgická operácia – bypass. Ak by sa stav neliečil vôbec, môže dôjsť k vážnym komplikáciám, vrátane infarktu a v najťažších prípadoch aj úmrtia pacienta. Pri tomto je problém, že pacienti často prídu neskoro. Typické príznaky sú znížená výkonnosť, únava a bolesť za hrudnou kosťou, ktorá často vystreľuje do ľavej ruky. Niekedy je, žiaľ, prvým príznakom až smrť pacienta, ak nerešpektuje varovné signály tela. Tieto zmeny nevznikajú zo dňa na deň – je to proces, ktorý trvá roky. Veľkú rolu zohráva stres, zrýchlené tempo života, obezita, vysoký cholesterol a celkový životný štýl.